Čo tu vlastne robíme?
Otázka, na ktorú mnohí nemajú odpoveď. A musím sa priznať, že patrím medzí jedným z nich. Veľa ľudí vie, čo chce v živote dokázať. Už keď si vyberajú strednú školu, tak zhruba tušia, čím budú chcieť byť, až budú dospelí. Ja som si moju strednú školu vybrala bez nejakého hlbšieho zamyslenia. A teraz to ľutujem. To zameranie nebolo určené pre mňa.
Už v prvom ročníku, som si uvedomila, keď som počúvala spolužiakov pohrúžených do učiva, že netuším, čo tam robím. Ale ostala som tam. Nechcela som meniť školy. Verila som, že časom sa v tom nájdem. Ale nenašla som sa. Nebolo to nič pre mňa. Ale keďže som bola dobrá študentka, a vedela som sa naučiť všetko, čo bolo treba, tak som prechádzala s jednotkami a ukončila maturitu s čistými jednotkami.
Ale čo z toho, keď odkedy som vyšla zo školy, tak som svoje vedomosti nikde neuplatnila. Ani na vysokej škole, kde som si už vybrala predmet, ktorý bol bližší môjmu srdcu. Ale nebolo to všetko podľa mojich predstáv a tak som školu po pár mesiacoch opustila. A to bolo moja ďalšia zásadná chyba.
A od vtedy sa životom vláčim bez cieľa. Neviem od čoho sa mám odraziť. Dnes je ťažké sa vo svete niekam predrať. Hlavne bez vzdelania a kontaktov. A tak prežívam deň za dňom a každý večer zaspávam s pocitom, že neviem čo tu robím.
Prosím povedzte mi, že nie som sama, ktorá to nevie.
xx Tami
